Lívia Hlavačková - slovenská autorka fantasy príbehov


15
okt
2013

Čo by ste mali vedieť o zázračných liekoch bez nežiaducich účinkov

0 komentáre - Medicínske blogy

Každý z nás pozná reklamy na lieky, ktoré tvrdia, že majú vynikajúce účinky a nikomu nikdy nespôsobili nič negatívne. Ak sa vám také tvrdenie zdá príliš dobré nato, aby bolo pravdivé, je vaše zdanie pravdepodobne správne.


Nie je to tak dávno, čo stačil takzvaný „dôkaz úporným tvrdením“, aby mohol niekto vyhlásiť, že ten ktorý prípravok určite pomáha. V dvadsiatom storočí sa však začala presadzovať medicína založená na dôkazoch. Pri nej platí: ak chceš niečo tvrdiť, musíš to dokázať. Napriek tomu je veľa prípravkov, ktoré radi tvrdia niečo, čo nedokázali.

Jednoduchosť pre výrobcu alebo výživové doplnky

Zázračných liekov je na trhu celkom dosť. Na Slovensku je možné ich predávať ako „výživový doplnok“ (napísané aj na obale) pomerne jednoducho, keďže pri výživových doplnkoch je len oznamovacia povinnosť. To v praxi znamená, že aby ste dostali na trh „zázračný“ liek, stačí, že dokážete jeho farmaceutickú kvalitu (prehnane povedané, že tam nie sú kusy blata), bezpečnosť a oznámite to. Vybavené.

Potom stačí chytľavý názov, povinné označenie zložiek a denných dávok a šikovný marketingový guru. Ten nasľubuje hory doly tak, aby prípravku priamo neprisúdil schopnosť prevencie a liečby ľudských chorôb, lebo by riskoval problémy s úradmi.

Relevantné dôkazy? Netreba.

To samozrejme neznamená, že všetky výživové doplnky sú bez výnimky hlúposťami bez účinku. Také priamočiare to nie je. Na trhu je totiž mnoho zmysluplných prípravkov, ktoré nie je vždy ľahké odlíšiť od neúčinných žmýkačov peňaženiek. Obyčajne však stačí vyhnúť sa tým, ktoré sú príliš dobré, než aby boli pravdivé.

50_homeopatic.jpg

Vyše 200 rokov liečby kvapkami vody alebo homeopatické lieky

Homeopatiká sú opäť špecifickou kategóriou. Ide pri nich o také riedenie, že účinná látka už v lieku prakticky nie je. Z pohľadu slovenskej legislatívy môžu ísť takéto preparáty pokojne na trh, ak výrobca zaručí, že tam fakt tá účinná látka nie je (alebo je v zanedbateľnom množstve) a že základ liečiva je bezpečný. Proste úrady nemajú problém s predajom chemicky čistej vody/cukru v peknom obale.

Účinnosť homeopatických liečiv nie je nutné testovať klinickými štúdiami (takže to žiaden výrobca nerobí, načo zbytočné náklady). Avšak samozrejme, ak by ste sa rozhodli využiť google, našli by ste celú kopu výskumov hovoriacich o ich účinkoch.

Problém vidím v tom, že pre nezávislý výskum neexistuje žiaden mechanizmus kontroly, ktorý by prinútil vedcov zverejniť výsledky, čo sa im nepáčia. Môžu ich pokojne založiť do zásuvky, pokus zopakovať znova, až kým im nevyjde niečo pozitívne. Je jasné, že ani farmaceutická firma nemusí publikovať to, čo sa jej nehodí, lenže tá zároveň ani nemôže dať liek na trh. Homeopatický liek na trh ísť môže. Bez dôkazov. Ak tvrdí, že lieči chrípku, môže to byť pravda, ale berte do úvahy, že to nik nedokázal.

51_herbs.jpg

Návrat k prírode alebo bylinné lieky

Mnohé z rastlín obsahujú molekuly, ktoré stáli pri zrode „klasických“ liekov. Už v starovekom Sumere poznali účinok vŕbovej kôry proti horúčke. V nej neskôr rozpoznali kyselinu salycilovú, z ktorej potom vytvorili kyselinu acetylsalycilovú – dnešný acylpyrín.

Rastliny nebývajú zvyčajne podrobené klinickému skúšaniu, čo je celkom pochopiteľné. Nik neminie státisíce na dokázanie účinku rastliny, ktorú si potom ľudia vypestujú na záhrade.

Prírodné lieky však majú prísnejšie pravidlá než výživové doplnky či homeopatiká. Okrem dokázania farmaceutickej čistoty a bezpečnosti je nutné pridať aspoň 30 rokov (z toho 15 rokov z EÚ) staré publikácie o ich účinku. Celkom oprávnene teda môžu vyvolávať väčšiu dôveru.

Znova však nik nemusí riešiť nežiaduce účinky, ktoré byliny často majú. Napríklad také aloe môže spôsobovať bolesti brucha či hnačku, ginkgo a zázvor vedia zvýšiť riziko krvácania a arnika spôsobuje alergické reakcie. Výrobca však nie je povinný napísať ich na obal.

Pri niektorých prírodných liekoch však vidím iný a podľa mňa dosť závažný problém: nik nezisťuje, v akom množstve sa čo nachádza v nazbieranom kvete či liste. Koncentrácia látok v rastlinách prirodzene kolíše, závisí od ročného obdobia, počasia i času zberu. A tak sa môže stať, že pijete čaj s minimálnym až žiadnym množstvom účinných látok.

Kto to overí? Ak si bylinky nenazbierate vo vlastnej záhrade, nikto.

49_drugs2.jpg

Zatracované i oslavované prípravky z lekárne alebo „klasické“ lieky

Vzťah ku klasickým liekom má každý rôzny. Niektorí ich jedia ako lentilky, iní by ich nikdy nevzali do úst, ďalší sa snažia nájsť rozumný kompromis.

Ak chce farmaceutická firma predávať niečo ako liek a nie ako výživový doplnok, musí investovať do výskumu. Liečivo musí znova byť farmaceuticky kvalitné a nejedovaté. Navyše však musí byť dokázateľne účinné, a to nie je také jednoduché.

Napríklad približne 30-50% ľudí prestane niečo bolieť, ak veria, že dostávajú liek proti bolesti. To znamená, že polovici ľudí stačí na bolesť chrbta kockový cukor. Klasický liek sa v takom prípade považuje za skutočne účinný, ak funguje povedzme u 70-80% ľudí z niekoľkých stoviek až tisícok.

100% účinný liek? Neexistuje. Rovnako, ako neexistuje liek 100% bez nežiaducich účinkov.

Ľudia sú predsa rôzni. Preto sa počas klinickej štúdie sa spisuje všetko, čo sa objaví, vrátane nádchy, zlomeného nechta či dvoch vyrážok na nose. Vy by ste verili, žeby absolútne nikoho z 3000 ľudí ani len nerozbolela hlava? Ja teda nie.

Ak chce dať firma liek na trh, musí úradom poskytnúť úplnú dokumentáciu  vrátane presných údajov o všetkých udalostiach počas štúdie (vrátane takých, čo nesúvisia s liekom) a k tomu štatistické vyjadrenie účinnosti.

Liek zaregistrujú a povolia jeho predaj až vtedy, keď dokázané pozitívne účinky vyvážia riziká zachytených negatívnych. Napríklad ťažké vracanie a vypadávanie vlasov sa bude akceptovať pri lieku na rakovinu, ale nie pri liekoch na vysoký krvný tlak.

Odporcovia „klasických“ liekov radi spomínajú chyby odhalené v klinickom testovaní. Tváriť sa, že niečo také neprichádza do úvahy, by bolo veľmi naivné. Je to tímová práca mnohokrát aj stoviek ľudí, kde môže vždy niekto spraviť chybu. Aj preto sa snažia úrady po celom svete (FDA ci EMA) tento výskum kontrolovať.

Preto je na každého vlastnom uvážení, či bude viac dôverovať liekom s nedokonalým výskumom alebo prípravkom celkom bez výskumu či s akýmsi nekontrolovaným výskumom.

Kritické myslenie alebo zdravý kompromis

Podľa môjho názoru majú všetky spomínané prípravky významnú úlohu v terapii. Placebo (= látka, ktorá funguje, ak verím, že funguje), o ktorom budem písať nabudúce, je podľa mňa veľmi dôležitá zložka liečby. Ja síce osobne nemám chuť minúť 5 či 10 Eur za dobre spropagovanú škatuľku placeba, ale ak niekto má, je to čisto problém jeho peňaženky.

No keďže podaktorí výrobcovia sa nesprávajú k pacientom fér a sľubujú na obaloch a v letákoch zázraky na počkanie stopercentne bez nežiaducich účinkov, myslím, že každý by mal pred zmenšením rodinného rozpočtu vedieť, čo robí a informovane sa rozhodnúť, či si radšej nekúpi trocha citrónu do čaju alebo nezájde na masáž.


Zdieľat na FB Zdieľat na FB




komentare Vložte komentár

Meno
Komentár
Kontrolná otázka: *
4 a 2 je