Lívia Hlavačková - slovenská autorka fantasy príbehov



Bez čiernej masky

0 komentáre - Poviedky
V jedinečnom zborníku slovenských a českých mikropoviedok Fantastická 55 je aj moja poviedka zo sveta Gwind

Poviedka bez Čiernej masky je jednou z 54 mikropoviedok v zborníku (55 je úvodník). Sú tam poviedky od známych aj začínajúcich autorov a jej formát ju priam predurčuje na čítanie na cesty či kdesi v čakárni. Bližšie informácie o knihe získate na stránke fandom.sk a samozrejme na stránke samotného vydavateľstva, ktoré predstavuje autorov a dáva možnosť si knihu objednať.

Teraz pridám len ukážku, časom asi dám poviedku celú, keďže je krátka.

 

Bez čiernej masky (ukážka)

„Umiera?“ počul Orme a vedel, že Finn sa pýta na neho.

Doktorov hlas nezačul. Nevidel ani, či doktor zavrtel hlavou, keďže sa s privretými očami malátne kýval v sedle a snažil sa nespadnúť. Potom všetko stíchlo a Orme opäť počul len klapot troch koní na dláždenej ceste.

„Onedlho si budeme musieť dať krátku prestávku,“ povedal doktor a Orme si podvedome vydýchol. Potreboval sa poriadne vyspať bez pohybujúceho sa koňa pod sebou.

„Ak budeme takto často zastavovať…“ začal Finn.

„Ja viem, ale Orme potrebuje ďalšiu dávku lieku.“

„Ako myslíš, pane. Teba prenasleduje Spoločenstvo vrahov.“

Orme nič nepovedal. Vedel, že Finn má pravdu. Párkrát už aj navrhol, aby ho nechali v nejakej dedine a ponáhľali sa do Haladoja, no doktor o tom nechcel ani počuť.

„Keď môžem ísť po vzácny liek do Katraby,“ povedal doktor vtedy, „aby som vyliečil jedného pacienta, nenechám niekde na ceste iného.“

„Aj keď tým dávaš vrahom lepšiu príležitosť?“ spýtal sa Orme.

„Máš svoje zásady, Orme, a ja mám svoje. A keďže ja platím vás…“ povedal vtedy doktor a ukončil tak akúkoľvek ďalšiu diskusiu.

Pokračovali teda slimačím tempom po dláždenej ceste ďalej, až kým doktor nenariadil oddych, čo Ormeho žalúdok pochopil ako signál pre vyprázdnenie.

„Ojojoj! Nič to, Orme, neboj sa, onedlho to skončí,“ usmial sa naňho doktor povzbudivo a Ormemu bolo hneď o čosi lepšie. Pripomínal mu jeho dedka. Nebol vôbec taký starý ani šedivý, ale tvár mal takisto milú a oči rovnako smutné.

Vypil doktorov liek na choré brucho a ďalší na spánok, aby si mohol trocha oddýchnuť pripevnený k sedlu.

V monotónnom tempe opäť vyrazili vpred. V tomto čase putovalo len málo ľudí a žiadni dedinčania si nestavali domy priamo pri ceste. A tak boli úseky medzi hostincami, kde si mohli vymeniť kone, dlhé a…

„Pozor!“ počul Orme Finnov varovný hlas.

Jeho inštinkty mu kázali okamžite vyraziť do boja, no jeho telo sa nedokázalo ani pohnúť.

Videl Finna, ako bojuje s vrahyňou v čiernej maske. Bola neskutočne rýchla! Vyhla sa každému Finnovmu výpadu. Zdalo sa, že Finn nemá najmenšiu šancu jej zasadiť akúkoľvek ranu. Ona sama však útočila len málo. Chcela len odtlačiť Finna od vydeseného doktora, ktorý nehybne sledoval každý jej pohyb.

„Utekaj, pane!“ zachripel Orme.

Pokúsil sa pohnúť. Vynaložil na to všetku svoju energiu, no zvládol len slabo ťuknúť do vrahyne a potom sa opäť povracal.

 

pokračovanie nájdete v zborníku Fantastická 55


Zdieľat na FB Zdieľat na FB




komentare Vložte komentár

Meno
Komentár
Kontrolná otázka: *
4 a 2 je