Lívia Hlavačková - slovenská autorka fantasy príbehov


4.
sep
2013

Nejaký problém? Veď tak sa liečilo roky!

2 komentáre - Medicínske blogy
Nebolo to až tak dávno, kedy nebolo treba komplikované vedecké bádanie, aby mohol niekto niečo označovať za fakt. Stačila dostatočne rozumne znejúca hypotéza, zvaná niekedy aj dôkaz úporným tvrdením, a mnohí boli spokojní.

Momentálne je moderné spoliehať sa na „recepty starých mám“ či „dávnu medicínu“. V mnohých prípadoch na tom nie je nič zlé. Osobne v tom dokonca občas vidím návrat k zdravému rozumu (napríklad keď si ľudia pri bežnej viróze dajú lipový čaj a zaľahnú do postele). Avšak slepé akceptovanie všetkého, čo ktosi označí za „rokmi overenú liečbu“, má svoje riziká.

Vo všetkých odboroch kolujú „fakty“, ktoré sa príliš nezhodujú so súčasnými vedeckými znalosťami. Pri tých medicínskych sa mnohé tradujú ešte od prababičiek našich prababičiek, iné nám podsúva filmový priemysel, ďalšie sa dozvieme zo „spoľahlivých“ zdrojov na internete. Mnohé z nich boli kedysi lekármi uznávané ako pravdivé (vypaľovanie rán, vyberanie guliek, injekcie do srdca...).

Lekárska veda však ide stále vpred. Našťastie.

Nebolo to až tak dávno, kedy nebolo treba komplikované vedecké bádanie, aby mohol niekto niečo označovať za fakt. Stačila dostatočne rozumne znejúca hypotéza, zvaná niekedy aj dôkaz úporným tvrdením, a mnohí boli spokojní.

V priebehu času však vedci čo-to spochybnili aj bez prísne kontrolovaných štúdií. Napríklad také púšťanie žilou stratilo všeobecnú obľubu už v 19. storočí (hoci ho občas niektorí obhajovali ešte začiatkom dvadsiateho storočia). Aj kedysi veľmi rozšírené presvedčenie, že rana sa len vtedy dobre hojí, keď hnisá, bolo prekonané niekedy v 19. storočí.

Krátka sonda do medicíny spred deväťdesiatich rokov však vie ukázať viacero zaujímavých detailov. Mnohé časti knihy s názvom Přírodní léčba a domácí lékař (Šimsa a kolektív, vydavateľstvo F. Strnadel a spol.) z roku 1923 môžu byť nesmierne užitočné aj v súčasnosti. Kniha sa vyjadruje k viacerým témam. Od chorôb, cez hygienu, výživu, cvičenie, kúpele, masáže až po prostitúciu alebo použitie konkrétnych liečivých bylín. Je určená laikom, ktorým autori dávajú praktické rady do života. Napríklad:

„Stále máme míti čistý kapesník, nikdy si ho nevypůjčovati ani nepůjčovati.“ (Trocha sa hrozím myšlienky, že takéto upozornenie bolo potrebné...)

Občas svojim čitateľom všetko vysvetľujú s priam poetickou otvorenosťou:

„Bakterie jsou velmi malí živí ústrojenci ...“

alebo

„Veliký zlozvyk jak u dětí, tak i u dospělých jest šťourání se v nose. Zaschlý hlen ve vchodu nosním šimrá a nutí svého nositele jej odstraniti a tu povstává všelijaké dloubání v nose prstem, jež i se stanoviska esthetického je zavržení hodné. ... Takový dloubal však dloubá stále, celá léta; až jednoho dne se náramně poleká, že v prepážce nosní má díru. A věc jest přece zcela jednoduchá. Tak dlouho dloubal, až na tom místě zničil sliznici, která přivádí výživu chrupavce. Chrupavka pak pod ní musí odumříti.“

Zo súčasného pohľadu sú zaujímavé momenty, kedy priznávajú, že im je niečo neznáme:

„Spalničky, morbilli, osypky ... zárodek této nemoci není dosud znám.“

Dnes už väčšina ľudí vie, že osýpky spôsobuje vírus. Na rozdiel od doktorov z roku 1923 však málokto chorobu naozaj pozná. Na stránkach tejto knihy však nájdeme veľmi podrobný opis príznakov, priebehu a komplikácií, ktorý celkom zjavne vychádza z osobnej skúsenosti autora. Možno sa to bude časom hodiť, keďže v Európe a v USA sa začínajú objavovať čoraz častejšie (na čom má nemalú zásluhu anti-očkovacie hnutie).

Inak všeobecne všetky časti o infekciách stoja za prečítanie. Kniha naznačí a oficiálna štatistika potvrdí, že pohľad na infekcie bol na začiatku 20. storočia dosť odlišný od dnešného:

„Infekční nemoci, působené neviditelnými příživníky, jsou tedy největším nebezpečím zdraví.“

Nie je tomu ani len 100 rokov, kedy boli najčastejšími príčinami smrti zápal pľúc, chrípka a tuberkulóza (dnes vedú srdcovo-cievne a onkologické choroby). V súčasnosti majú ľudia tendenciu infekcie podceňovať a prípadne slepo odmietať výdobytky medicíny, za ktoré by ľudia pred sto rokmi dali čokoľvek. Občas dokonca použijú i argument z titulku blogu.

To, čo je však podľa môjho názoru v tejto knihe najdôležitejšie, sú vtedy platné odporúčané liečebné postupy. Napríklad taká pomoc pri popáleninách. Dnes už predpokladám každý vie, že popálené miesta je treba rýchlo schladiť tečúcou vodou a nič na ne „nepatlať“. V roku 1923 to vyzeralo inak:

„Na spáleninu I. stupně naprášíme dermatolu; jde-li o II. stupeň, přiložíme, nestrhujíce puchýřů, jež se nabodnou na nejníže položeném místě vypálenou jehlou (obsah jejich se vytlačí otvorem takto způsobeným pomocí chumáčku vaty), ku popálenému místu několik vrstev mullu, potřeného tlustě 10% borovou vaselinou ...“

Pri tomto príklade je hádam jasné, že slepo obhajovať všetko, čo kedysi „fungovalo“, môže mať svoje riziká. Pri postupoch, ktoré sa používali na oživovanie, však už idú žarty ozaj bokom:

„Je několik spůsobů umělého dýchání. ... Nemocný leží naznak s hrudí podloženou, pomocník klečí nad jeho hlavou; uchopiv obě jeho nadloktí, zvedne je nad hlavu jeho až do polohy vodorovné, načež opět ohne je v loktech a vede je zpět k postranním plochám hrudníku, načež je k nim přitlačí. Při zvednutí paží hrudník se rozepne a ssaje vzduch, při přitlačení paží k hrudníku vssátý vzduch zase se vytlačí.“

Toto je typický príklad „rozumne znejúcej hypotézy“, ktorú vymyslel nejaký uznávaný odborník (dr. Silvester)a jeho meno bola zjavne dostatočná záruka pravdy. Ak by ľudia nemali potrebu neustále si veci overovať, všetko spochybňovať a zisťovať, či sa to náhodou nedá i lepšie, ešte i dnes by sme ľuďom v bezvedomí zdvíhali ruky.

Ľudia v minulosti neboli hlúpi a o mnohých veciach mali naozaj úžasné znalosti. To je bez debaty. Mnohé postupy minulosti sú úplne rovnako použiteľné a dobré aj dnes. Viaceré teórie z minulosti sú však  založené na neoverených domnienkach. Je to logické. Nemali predsa k dispozícii objektívne overené informácie a niečo spraviť museli.

My dnes mnohokrát tie informácie k dispozícii máme. Len podaktorí sa ich rozhodnú ignorovať. Zdá sa mi zvláštne, koľko kritiky vedia niekedy ľudia venovať vedecky overeným informáciám, zatiaľ čo bez sekundy zamyslenia akceptujú čokoľvek s marketingovou nálepku „dávne“, „staré“, „prírodné“ a podobne. Nemusí to byť problém, ale môže. Ako vidno z tých pár príkladov, veta „Veď tak sa liečilo roky.“ naozaj nie je univerzálny argument.

Asi ešte stále platí postreh z tejto deväťdesiat rokov starej knihy:

„... lidem obyčejné léky z lékárny a podle známých receptů lékařských nestačí a protože lidé chtějí míti vždy něco záhadného a věří více tajemnému, odedávna sestavovali podnikaví dobrodinci různé léky. Upotřebili starých, osvědčených prostředkú bylin i solí a prodávali lék pod jiným názvem. ... Pamatujte, že každý tajný prostředek je obyčejně vypočten na hloupost lidskou. ... Staří latiníci říkali: „vulgus vult decipti, ergo decipiatur“, t. j. lid chce býti klamán, ať se tedy klame.“


Zdieľat na FB Zdieľat na FB




komentare Vložte komentár

Meno
Komentár
Kontrolná otázka: *
4 a 2 je

komentare Komentáre

Lívia
6.1.2014
V článku je napísané i toto, prosím, neprehliadajte to: "Ľudia v minulosti neboli hlúpi a o mnohých veciach mali naozaj úžasné znalosti. To je bez debaty. Mnohé postupy minulosti sú úplne rovnako použiteľné a dobré aj dnes." Článok vyzýva ku kritickému mysleniu a nie nezmyselnému akceptovaniu všetkého, načo ktosi nalepí nálepku "staré", "dávne" a podobne. Nič viac, nič menej.
placebo farmaceutické heslo je „vulgus vult decipti, ergo decipiatur“ ??
4.1.2014
... lidem obyčejné léky z lékárny a podle známých receptů lékařských nestačí - reakcia: Alebo mnohé "léky z lékárny" už "nezaberajú" alebo sa ľudia na nich finančne "opálili" ak už ,mnohí aj nepomreli alebo teraz práve neodumierajúi. A preto ľudia hľadajú pomoc aj inde aj v starích knihách. Lenže paušalizovať dnes domácu farmako svoj pomoc do roviny škodlivosti je už detinské . Paralelne vznikol popri oficiálnej farmácií aj akýsi farmako undergroud (nebojte robia to aj slobodní vedci nepoplatní firmám). Ako vidno na internete ľudia si laborujú aj vedecky podkuté, prírodné funkčné lieky lacno, sami.. A aj bez všetkej irónie si mnohí pomohli lepšie ako im bolo predpovedané že si uškodia. Lebo samoštúdium je najvyššia forma štúdia. Lepšie si je občas sám odborne pomôcť ako si dať draho a odborne uškodiť. Mať na vec rôzne pohľady (trvá to roky) to je (zatiaľ) dovolené... Tak nemeškajte a učte sa ak to máte.. aj samoštúdiom napr. byliniek. ..Pamatujte, že každý tajný prostředek je obyčejně vypočten na hloupost lidskou. ... reakcia: "Tajný prostiedok" - Prafrázou na to by bolo aj zahmlievanie možnej a jednoduchej formy pomoci od lekárov pred laikmi! V obyčajnej ambulancii a médiach je to ten marketingový "tajný prostředek" aby ľudí ohlúpili a skešovali. Ponuka nových a nových a nových preparátov hoci aj šarlatánske placebo od doktora?! Tu konči už seriózna veda a nastáva vedecká paveda. A toto už my ľudia(ovečky) tušíme.. reakcia: Toto porekadlo v latinčine tuším pasuje na placebo (a iné nebezpečné) lieky a tích čo toto podporujú pre svoj zisk.. Lenže taraz v tom článku išlo o podsunutú iróniu na „dávne“, „staré“, „prírodné“ Rozumej overené. Ak aj niečo s toho nevyšlo matky to už deťom nedávajú. Lebo národ a jeho matky majú pamäť nepodceňujme ju paušalizovaním. A aby ste získali úplnu opatrnosť pred šmejdom sledulte v lekárňach aj lieky s označením Placebo! Potom bude tá irónia a aj opatrnosť na komerčne znejúce „dávne“, „staré“, „prírodné“ na mieste. Lebo inde ste písala že je vedecky dokázane že placebo funguje. V čom sa teda pri placebo liekoch líšia mnohí farmakokaukliari od tíchto šarlatánov ktorí klamú tích čo o to stoja? Veď placebo funguje asi rovnako - silou presvedčenia pacienta. A každý má tú silu presvedčenia inú a preto už placebo "liek" negarantuje ako teda zabere, za to môže konkretny pacient. Garantovaná je len cena a profesionálne prevedenie tohoto doktormi odporúčaného vedeckého šarlatánstva. Iróniou je že skúsený ľudomil (so svojími bylinkami a surovinami) je v snahe pomôcť morálne ( často aj liečebne) vyššie ako mnohí dnešní marketingoví korporatívni medicínski intelektuáli-zamestnanci ktorích média podsúvajú ako mienkotvorných radcov. Je paradox že často po odporúčanej medicínskej procedúre mrú ľudia všade nanokolo ako by tu prebiehal skrytý mor. Pomer úspechu a vyliečenia je na kritickej hranici ktorá by bola štatisticky nazývaná Neúspechom, hoci oni si pripisujú aj tak úspech.