Lívia Hlavačková - slovenská autorka fantasy príbehov


15
Dec
2015

7 absurdít návrhu zákona o nenarodených deťoch

3 komentáre - Témy, čo ma zaujali

Toto sú podľa nás, Petra Kováča a mňa, najväčšie absurdity z predloženého návrhu zákona o nenarodených deťoch.


Minulý týždeň sa stala zaujímavá vec. Do prvého čítania sa dostal návrh zákona poslancov Štefana Kuffu, Mariána Kvasničku a Jozefa Mikloška, ktorý mal podporiť nenarodené deti. Podľa očakávania tento návrh zákona chcel zakázať umelé potraty. Tiež podľa očakávania sa navrhnutý zákon vyslovil aj proti umelému oplodneniu v laboratóriu, pri ktorom sa nevyužité oplodnené vajíčka likvidujú.

O týchto dvoch významných témach však tento článok nie je a nebude. V tomto texte a ani v diskusii pod ním sa neplánujeme venovať týmto už mnohokrát diskutovaným otázkam. To už spravili pred nami mnohí iní.

V tomto článku sa ideme hrať s predstavou, že by predložený návrh zákona prešiel všetkými čítaniami v nezmenenej podobe a bol by schválený a podpísaný. A keďže zaujímavých nápadov je v tomto 38 stranovom návrhu celkom dosť, vybrali sme sedem podľa nás najabsurdnejších situácií, ktoré by mohli z takéhoto zákonu vyplynúť:

1. Potrat ako vražda? Nie, vážení, horšie.

Podľa návrhu by do trestného zákona pribudlo: „§ 150 (1) Žena, ktorá úmyselne s vopred uváženou pohnútkou akýmkoľvek spôsobom a) spôsobí vlastný úmyselný potrat alebo ukončenie života svojho nenarodeného dieťaťa, alebo b) pozbaví svoje nenarodené dieťa života, potrestá sa odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.“

Na okamih odhliadnime od nutkavej potreby definovať tú istú skutočnosť hneď viacerými synonymami súčasne a pozrime sa na výšku trestu za tento čin.

Dvadsaťpäť rokov až doživotie.

Uff. Keď nahliadneme do súčasného trestného zákona, zistíme, že žena, ktorá sama ukončí svoje tehotenstvo nespácha trestný čin. Aj taká „obyčajná“ vražda môže páchateľa vyjsť na pätnásť až dvadsať rokov. Ak páchateľ niekoho znesie zo sveta úkladne (napríklad nájomný vrah), má to za dvadsať až dvadsaťpäť rokov. Len v špeciálnych prípadoch ako dvojnásobná úkladná vražda alebo závažnejší spôsob konania (napríklad z pomsty), hrozí dvadsaťpäť rokov väzenia a doživotie.

Takže ak páchateľ počká, kým sa dieťa narodí, a až potom ho zavraždí, má šancu dostať menší trest, než keď ho pozbaví života ešte v maternici, a to až o 10 rokov menší.

V duchu čierneho humoru nám nedá nepoznamenať, že trpezlivosť sa vie niekedy vyplatiť.

2. Pozor na nedbanlivosť

Návrh zákona chcel do trestného zákona pridať takúto vetu: „§ 153d (1) Žena, ktorá z nedbanlivosti spôsobí ukončenie života svojho nenarodeného dieťaťa, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.“

Nedbanlivosť je vedomá, ak páchateľ vie, že by mohol porušiť zákon, ale spolieha sa neprimerane na to, že sa tak nestane, alebo nevedomá, ak páchateľ nevie, že môže porušiť zákon, hoci to vedieť mohol a mal.

To by v praxi navrhovaného zákona mohlo znamenať, že ak by žena s rizikovým tehotenstvom zachovala hoci len mierne nezodpovedne, mohlo by jej hroziť väzenie. Napríklad by jej lekári odporučili pokoj na lôžku a ona by sa „nedbanlivo“ vydala na prechádzku, lebo by jej už z toho ležania tak trocha hrabalo. Spoliehala by sa pri tom na to, že malá prechádzka nemôže uškodiť. Ale, žiaľ, stala by sa tragédia.

A nastal by problém. Namiesto toho, aby mala žena po takejto traumatickej udalosti podporu rodiny a okolia, mala by oporu akurát tak v podobe štyroch stien väzenskej cely. Prečo? Lebo vedela, že má rizikovú tehotnosť a nedbanlivo sa spoľahla na to, že sa nič nestane.

Úžasné. Gratulujeme autorom zákona k tejto skutočne humanitnej myšlienke.

3. Nedbanlivosť na druhú

Pri nedbanlivosti ešte ostaneme, lebo na toto trestuhodné konanie navrhovatelia zákona naozaj nezabúdali. Podľa ich návrhu „§ 158c (1) Žena, ktorá z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví svojho nenarodeného dieťaťa, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“ a tiež „§ 158d (1) Žena, ktorá z nedbanlivosti spôsobí ujmu na zdraví svojho nenarodeného dieťaťa tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jej zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú jej podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“

Vedeli ste, že tehotná žena by sa kvôli možným infekciám nemala kŕmiť surovým mäsom, teda by si mala odpustiť tatarák? Vedeli ste, že rubeola, žltačka, osýpky a mnohé iné choroby v tehotenstve môžu spôsobiť ťažké vývojové chyby? Asi áno a ak nie, tak teraz už viete a preto vaša nedbanlivosť nemôže byť nevedomá.

Poviete si, že každá tehotná žena sa prirodzene dáva pozor na podobné veci, a asi budete mať pravdu. Lenže pozor.

dôvodovej správe k návrhu tohto zákona sa uvádza takáto navrhovaná definícia nenarodeného života pre navrhovanú zmenu ústavy: „Nenarodené dieťa je ľudské embryo alebo ľudský plod od najranejšieho štádia jeho vývoja. Presnejšie ide o ľudské embryo alebo ľudský plod v akomkoľvek štádiu jeho vývoja, a to už od oplodnenia ľudského vajíčka alebo od iného zásahu do ľudského vajíčka spôsobujúceho schopnosť delenia ľudského vajíčka; na schopnosť ľudského embrya a ľudského plodu dokončiť svoj vývoj sa pritom neprihliada.“

To znamená, že zákon chcel chrániť už oplodnené vajíčko, teda zygotu, a to ešte pred jeho uhniezdením v sliznici maternice, teda predtým, než o jeho existencii žena vie a predtým, než sa dá dokázať akýmkoľvek tehotenským testom.

Aký by to malo dopad na praktický život? Napríklad taký, že ktorákoľvek žena, ktorá sa aktívne snaží otehotnieť, a nespráva sa už v tomto štádiu ako hyperprotektívna budúca matka, by prakticky permanentne riskovala basu. V podstate by to však malo platiť pre všetky ženy, ktoré majú pohlavný styk, pretože všetci (hádam) vedia, že žiadna antikoncepcia nie je stopercentná.

A ženy pracujúce v zdravotníctve, ktoré sú zo svojho povolania prirodzene vystavené napríklad röntgenovému žiareniu a rôznym infekciám, by vlastne mali dať rovno výpoveď. Veď čo ak už niekoľko hodín v ich tele rastie nový zárodok a ich nedbanlivé správanie môže spôsobiť jeho ujmu na zdraví...

Joj, to by bolo ale latentnej kriminality.

4. Pozor na záškodníctvo s nenarodenými deťmi

Ak by prešiel návrh zákona bez zmeny, dostal by sa do trestného zákona § 315, teda paragrafu opisujúceho trestný čin záškodníctva, aj tento pozoruhodný odsek: „(2) Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť Slovenskej republiky a) vydá skupinu nenarodených detí do nebezpečenstva ukončenia života, ťažkej ujmy na zdraví nenarodeného dieťaťa alebo majetok nenarodeného dieťaťa do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar, povodeň alebo poruchu, či haváriu prostriedku hromadnej prepravy, alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl, alebo nebezpečenstvo zvýši, alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie, alebo b) dopustí sa iného podobného nebezpečného konania, potrestá sa odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov.“

Stop. Ešte raz.

Kto v úmysle poškodiť obranyschopnosť SR (!) ohrozí tri a viac nenarodených detí na živote... Kto v úmysle poškodiť obranyschopnosť SR vydá majetok nenarodeného dieťaťa do nebezpečenstva škody...

Zrejme sa navrhovatelia obávali, že by mohol niekto v špinavom predvolebnom boji počas stretnutia ústavných činiteľov s tehotnými ženami spôsobiť povodeň, ktorou by ublížil najmenej trom nenarodeným deťom súčasne alebo ich majetku. Chápeme. Vsjo jasno.

Ale nie, teraz fakt vážne. Akú situáciu si predstavoval navrhovateľ tohto zákona, keď písal úpravy paragrafu § 315? Asi sa skúsime spýtať Kuffu, ktorý je vo vlastnostiach Word verzie návrhu tohto zákona uvedený ako autor. Možno by to bol nápad hodný novej fantasy poviedky.

5. Asistovaná reprodukcia ako zločin

V návrhu tohto zákona sa píše: „§ 161 (4) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak vykoná, podstúpi alebo umožní (...) umelé oplodnenie ľudského vajíčka, asistovanú reprodukciu, prenos nenarodeného dieťaťa, predimplantačnú genetickú diagnostiku, náhradné materstvo, (...).“

Ako sme už písali, v tomto článku schválne upustíme od témy umelého oplodnenia v zmysle in vitro fertilizácie (IVF), pri ktorej sa v laboratóriu vytvorí obyčajne niekoľko zárodkov, ale len niektoré sa použijú.

Všimnite si však, že tento návrh zákona menovite zakázal pod hrozbou až dvanástich rokov väzenia aj asistovanú reprodukciu. Tu už pre páry, ktoré majú problém prirodzene počať, končia naozaj všetky žarty. Pojem asistovanej reprodukcie totiž všeobecne označuje prakticky všetky techniky, ktorými sa medicína snaží pomôcť s počatím. Zahŕňa to teda aj podávanie akýchkoľvek hormónov, ktoré by mohli pomôcť s ovuláciou alebo mužskou neplodnosťou. Zakázali by aj umelú insemináciu, pri ktorej sa spermie vpravia priamo do maternice. Myslím, že v tomto prípade naozaj platí povestné, nevylievajte s vaničkou aj dieťa. Teda zygotu.

Navrhovatelia zákona by teda zakázali úplne všetko, čo odporuje prirodzenosti. Ak by tento zákon platil pred cca. dvetisíc rokmi, asi by sme o deväť dní išli všetci normálne do práce.

6. Rodenie otrokov

Nové znenie § 179 trestného zákona myslí aj na budúcnosť. Teda ono na budúcnosť vraj myslí celý zákon, ale týmto paragrafom si to ešte lepšie poisťuje. Podľa jeho znenia 4 až 10 rokov basy hrozí tomu „kto na účel (...) budúcej detskej prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane detskej pornografie, budúcej nútenej práce či nútenej služby vrátane žobrania, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, budúceho nevoľníctva, budúceho núteného sobáša (...) zjedná, prepraví, prechováva, ponúkne, odovzdá, získa, prevezme alebo využije nenarodené dieťa (...).“

V socializme sa plánovalo na päťročnice. Autori návrhu to zvládajú evidentne aj na dlhšie obdobie. No aspoň sa im nedá vyčítať, že im je ľahostajné, čo sa s úbohou zygotou stane v prípade, že ju týmto zákonom náležite ochránia pred všetkými nástrahami, ktoré im pripravia napríklad ich nedbanlivé matky. Samotná formulácia tohto paragrafu podsúva vtieravú myšlienku, že autori tohto návrhu mohli spáchať trestný čin podľa § 171 trestného zákona.

7. Sci-fi autori pozor!

A najlepšie nakoniec. Perlička zo všetkých najperlovatejšia je nový odsek v § 159 trestného zákona, ktorý chce 5 až 12 rokmi väzenia trestať každého „kto sterilizuje nenarodené dieťa.“

Áno, dobre čítate. Sterilizuje nenarodené dieťa. Toto radšej nechávame bez komentára.

 

Záverom len krátko. Návrh tohto „skvelého“ zákona našťastie neprešiel ani len prvým čítaním. Je však tragédiou, že takáto zlátanina vôbec uzrela svetlo sveta. Ešte väčšou tragédiou je, že za to, aby sa o tomto paškvile diskutovalo ďalej, hlasovalo 19 poslancov (z toho jeden bývalý minister zdravotníctva) a proti bolo len 14. Ale asi najhoršie je, že ktosi písaním tohto návrhu strávil čas platený daňovými poplatníkmi a myslel pravdepodobne všetky tieto nami vybrané paragrafy vážne.

 

Autori článku: Peter KováčLívia Hlavačková


Zdieľat na FB Zdieľat na FB




komentare Vložte komentár

Meno
Komentár
Kontrolná otázka: *
4 a 2 je

komentare Komentáre

Peter Molnár
20.8.2016
Perfektná a vtipná analýza.
Lívia
19.12.2015
Ďakujem za pochvalu aj upozornenie. Opravené :)
Vladimír
18.12.2015
Ako vždy, skvelý článok, len jedna drobnosť, opravte si číslovanie odstavcov.